Únik

Cítim sa ako obeť na tomto svete
Ako ryba, ktorú držia siete
Cítim sa ako pýr na krásnom kvete
Pýtam sa: „prečo“, tak čo odpoviete?

Strácam dych nemám kľud, nemám vieru, nemám nič
nemám stud, nemám lásku, sebapud, iba bič
Strácam dych, ja mám chuť
Tú chuť pred všetkými navždy uniknúť, preč

Prečo som znútra taký prázdny
Prečo som nebol nikdy šťastný
Prečo sa dotýkam dna, vzdiaľujem od sna
Prečo je okolo tma? Príď, zažni


Niet už viac únik z rán
Dusím sa, niet síl
Smer strácam, bez zábran
Padám pred Tvoj kríž


Asi to všetko nosím iba v sebe
Asi len naivne verím, že
Čas to všetko vstrebe
A že odídu tiene šedé, odídu preč.

Možno to neni tak zlé ako sa zdá
Spytujem si svoje svedomie
Cesta na ktorej blúdim bude zlá
Možno som prepočul to volanie

Ten hlas, čo mi šepkal, že stačí veriť
Stačí veriť, že nemusím už sám súperiť
Len veriť a môže mi rany zceliť
Stačí veriť a všetko sa môže zmeniť


Viem, že som veľa stratil
Dar, čo bol z nebies daný
Preto sa teraz vzdávam
Pod ťarchou svojich vín
Cítiš tú trpkosť v srdci
Žiaľ, čo mi leje z očí
Tak prosím príď, ukáž mi
Lásku, ktorá nekončí